História teplomeru:
Galileo vynašiel teplomer vzduchu v roku 1593; Sanctorius ho v roku 1612 vylepšil na liehový teplomer; Briaud vynašiel ortuťový teplomer v roku 1659; Fahrenheit zaviedol stupnicu Fahrenheit v roku 1714; Celsius navrhol stupnicu Celsia v roku 1742; vzostup technológie elektronického a infračerveného merania teploty v 20. storočí; a inteligentné teplomery integrované s algoritmami AI v 21. storočí.
Teplomery sa vyvinuli z jednoduchých na inteligentné: prvé vzduchové teplomery Galileo mohli merať teplotu iba kvalitatívne, zatiaľ čo teplomery na alkohol/ortuť v 17. storočí umožňovali kvantitatívne meranie. Termočlánky a odporové teplomery prelomili obmedzenia merania extrémnych teplôt v 19. storočí a infračervená technológia umožnila bez-dotykové meranie teploty v 20. storočí. Moderné inteligentné teplomery, ako je séria FLUKE (napr. 62MAX+), integrujú{10}}veľmi presné senzory (±0,1 stupňa) a digitálne displeje, ktoré pokrývajú rozsah merania od -30 stupňov do 650 stupňov , vďaka čomu sú vhodné pre potreby priemyselného presného merania teploty.
